Radšej 15 minút skôr ako 15 sekúnd neskoro
missa

Svätenie prikázaných sviatkov

Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho.

Týmito slovami bol ustanovený siedmy deň týždňa ako deň odpočinku. V tento deň nemožno konať nijakú prácu. Keďže pre Kresťanov je to trochu inak, dovolím si o tom napísať pár postrehov, slov a faktov. Taktiež sa budem venovať bludom, ktoré pri tomto prikázaní “oscilujú” medzi zbožným ľudom…

Spomni aby si deň sviatočný svätil

My, kresťania, svätíme nedeľu. Je to z toho dôvodu, že v nedeľu Ježiš vstal z mŕtvych. Nejde o porušenie desatora, ide o niečo ako “novelizáciu” desatora. Desatoro je vcelku univerzálne. Je tak dokonalé, že za skoro 4000 rokov nepotrebovalo nijaku novelu, pretože obsahuje všetko. Hriechy minulosti, aj hriechy súčasnosti, o ktorých ľudia časov Mojžišových netušili (napríklad eutanázia). Pápež skrze svoju neomylnosť v tejto veci vyhlásil, že svätiť sa bude nedeľa a nie sobota. Dôvod na to je vyššieuvedený – Zmŕtvychvstanie Pána.

Svätiť nedeľu by sme mali najmä týmito činmi:

Účasť na Bohoslužbe
Zdržanie sa prác, ktoré nie sú nevyhnutné
Venovanie väčšieho množstva času Bohu
Účasť na Bohoslužbe

Účasť na Bohoslužbe znamená ísť v nedeľu na omšu. Nie je v tom nijaká veda, až na to, že potrebujeme splniť niektoré podmienky. Účasťou sa myslí to, že som fyzicky prítomný v chráme v čase slúženia omše a zároveň sa do slávenia zapájam. Veď my všetci, čo sme pokrstení, máme byť “apoštolmi” a sme “kráľovským kňazstvom”! Ak dobrovoľne nie som na CELEJ omši, nemám platnú účasť. To znamená, že ak potrebujem cez omšu ísť kakať, proste to musím urobiť a to, že nepočujem takmer celú kázeň neznamená, že nemám platnú omšu. Niečo iné je prípad, kedy káže nejaký uspávač hadov (menovať nebudem), kázeň je väčšia nuda ako náuka o spoločnosti v škole, tak sa zdvihnem a idem pred kostol pokúriť. Vtedy nemám platnú účasť.

To isté platí pre dobrodincov, ktorí celú omšu postávajú vonka pred chrámom, pričom im nič nebráni ísť dnu. Ak je kostol plný, sú ospravedlnení. Ak im je zle a boja sa, že by sa zrihali, tiež sú ospravedlnení. Ak sú s malým dieťaťom, ktoré dnuka vrieska, akoby do neho vošlo tisic čertov (tzv. pluk, lebo nás je mnoho…), tiež sú ospravedlnení. Ale ak nejdú dnu, lebo chcú vonku debatovať, sú beliálovi synovia.

Ak sa nezúčastním vôbec…

Opäť ide o dôvod neúčasti. Ak doma ležím po operácií a som rád, že žijem a cikám do bažanta, som ospravedlnený. Ale ak sa mi nechce, alebo idem radšej na huby, som beliálov syn.

Teraz sa dostávame k prvému bludu a tým je účasť v predvečer slávnosti. Zabudnite na všetky bludy, ktoré vám do hláv vtláčali rodičia, starí rodičia, či katechéti. Nič také, ako dôvod účasti v predvečer neexistuje. To znamená, že blbosti, čo vám vštiepovali do kotŕb, keď ste boli deti typu: omša v sobotu večer je platná len vtedy, ak sa v nedeľu zúčastniť nemôžeš… hoďte za hlavu! Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí v paragrafe číslo 2180 jasne a výstižne:

„Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa“
Vidíte to na vlastné oči – ALEBO. Žiadné “iba vtedy ak”, alebo “len ak”, ani nič podobné. Platná je každá omša, hoci by nemala prvky slávnostnej omše (čiže by obsahovala iba jedno čítanie a neobsahovala by Glóriu ani Krédo), ktorá sa koná predchádzajúci deň najskôr o 15:00. Takejto omši hovoríme “Vigília”, to jest predvečer. Židia totiž slávili všetky sviatky už v predvečer, pre nich začínal nový deň po západe Slnka. Je to pekný prebratý zvyk. Aj vy sa zaiste často zúčastňujete vigílií a možno o tom ani neviete. Napr. Biela sobota večer je vigília Pánovho zmŕtvychvstania. A vlastne každá sobota večer je vigíliou nedele.

KKC na inom mieste (neviem presne kde) hovorí, že vigília sa nemá konať na úkor hlavnej slávnostnej omše. V praxi to znamená asi toľko, že treba dbať na to, aby ľudia húfne nechodili na vigíliu a v nedelu bude potom kostol prázdny. Tak či onak, toto sa jednotlivých veriacich nijako netýka a je to skôr vec kňaza, resp. jeho pastorácie.

Teda, ak ja idem v sobotu na omšu, lebo v nedeľu chcem dlho spať (lenivosť?) prikázaniu som zadosťučinil a omšu v sobotu večer mám platnú. To, že tak začnú robiť všetci ľudia nie je môj problém.

Zdržanie sa prác, ktoré nie sú nevyhnutné

Nedeľa má byť dňom odpočinku. Šesť dni sa v tejto banánovej republike derieme jak otroci, prečo sa drať aj siedmy deň? Táto časť prikázania je priam logická a je pochopiteľná aj pre ateistov. Zachvíľu zomrieš. Prečo by si sa mal srať stále iba kvôli robote? A kedy budeš žiť? Je tu doba, keď rodinu tvorí v lepšom prípade muž, žena a psíček, v horšom prípade dve ženy, nedajboh dvaja muži. Nie je to tak dávno, čo ženy zvykli rodiť v dvadsiatke. Prečo nie aj dnes? Kedy chcú tí ľudia žiť? Ženia sa, keď majú 35, deti majú, keď majú 40. Dožiju sa šesťdesiatky a umrú. Ľudia, vari vôbec nechcete žiť?

Nedeľa je ideálnym časom na “žitie”. Idem na omšu a venujem sa tomu, čo ma baví. Treba sa zdržiavať nevyhnutných prác. To znamená, že ak som podnikateľ, v nedeľu si dám od roboty pokoj. Niečo iné je, ak som sanitár, alebo hasič. V takom prípade je nutné ísť do roboty. Svojou prácou totiž môžem niekomu zachrániť život a to je viac ako všetky prachy sveta. Pod pojmom nevyhnutných prác mám na mysli najmä príprava pokrmu, či bežné práce v domácnosti, ako umyť riady po obede a podobne. V prípade veľkého sucha hádam aj poliať záhradku. A ešte niečo. Tomuto príkazu zadosťučiníme len vtedy, ak konáme iba takú prácu, ktorú bežne nekonáme.

Tu sa opäť dostávame k ďalšiemu bludu – mnohí ľudia si myslia, že v nedeľu sa nemôžu dotknúť motyky, alebo šrubováku, alebo vysávača. Veru veru hovorím vám – môžu sa, za určitých podmienok. Keďže to neviem zmysluplne opísať, vysvetlíme si na príklade. Napríklad ja som programátor. Celé dni sedím na riti. Pre mňa by nebolo oddychom v nedeľu na kompe drtiť Need for Speed. Pretože by som zase vysiloval oči, aj keď nemusím a čumel by som do toho blbého PC. Ak by som v nedeľu závisláčil, nedodržal som odpočinok. Ale kľudne dodržím odpočinok vtedy, ak vstanem, vezmem montérky a idem maľovať steny, alebo meniť pneumatiky, alebo vysávať, nedajbože polievať záhradku. A naopak – murár nedodrží odpočinok, ak sa v nedeľu vyberie ako horský nosič na Teryho chatu. Celý týždeň sa namáha, v nedeľu má teda svoje údy držať v pokoji a teple (tým nehovorím, že má celý deň sedieť pred telkou).

Venovanie väčšieho množstva času Bohu

Prečítať si Bibliu, pomodliť sa desiatok, skočiť na adoráciu do kostola, či odrecitovať litánie, alebo ísť na cimter. To nie je nijaká veda a navyše to ani nepotrebuje zvláštny pokec…

A ďalšie bludy…

Kresťan by v nedeľu nemal chodiť do obchodu
Súhlasím, ale len vtedy, ak miesto omše ide radšej s deťmi do Maxu v Poprade pozerať po obchodoch. Vtedy je beliálov syn. Ja sa však nepokladám za hriešnika, ak po omši skočim do Lidlu kúpiť si čokoládu, lebo mám na ňu chuť. Myslím, že sú aj horšie veci, ako skočiť si kúpiť čo rýchlo potrebujem/chcem. Napokon, chodiť po krčmách, reštauráciach, kaviárňach, v nedeľu, na to by kresťanov bolo. Tam už nedbajú na nedeľu. Argument, že predávačka musí byť v nedeľu v robote, aj keby nemusela (ak by bolo v nedeľu zatvorené) je nanajvýš trápny, nakoľko aj čašníčka v krčme, či reštaurácií musí byť v nedeľu v robote. Takže “feel the diference”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *