Prečo som prestal chlastať?
Drahý priateľ, v súvislosti s mojou 5-ročnou takmer dokonalou abstinenciou od alkoholu, by som rád uviedol niekoľko slov:
1. Nepijem, lebo mi to nechutí. Smrdí mi to, je mi z toho zle, naťahuje ma na grc. Pri predstave, že by som mal momentálne do seba nalivať rumy a borovičky a zapíjať ich pivom, ako tomu bolo kedysi, sa mi dvíha aj tak už dosť zopsutý žalúdok. Bridí sa mi to, mám k tomu odpor. Konec.
2. Tie časy, keď sme sa preštievali, kto viac vypije, sú už chválabohu dávno preč. Pochop, už nemáme 15 a ak predo mnou budeš “machrovať” koľko si toho vypil poslednú noc a ako si rihal a čo všetko si nepamätáš, v mojich očiach určite nebudeš za machra, lež za úbožiaka. Nezaujíma ma, čo si pil, kedy si pil, koľko si pil, s kým si pil, ani akú si mal opicu. To všetko je výsostne tvoj problém a mne je to úplne jedno. Ak chceš, radšej sa poďme preštievať v tom, kto rýchlejšie zapláva stovku kraulom, kto dá viac na benčprese, alebo kto skôr zapáli 10 ohňov v daždi bez zápaliek.
3. Reči typu “Daj si so mnou, lebo sa urazím” sú v mojich očiach reči nedospelé, ba až trucovité. Každý dobre vie, že alkohol je zlo. Prečo mi rovno nepovieš: “Poďme spolu skákať pod vlak, inak sa urazím”, alebo “Poďme skúsiť, kto vydrží zožrať viac bobúľ Ľulkovca zlomocného”? Ak sa chceš uraziť, urážaj sa, ale vedz, že je to len a len tvoja chyba. Úprimne? Takých kamarátov ani nepotrebujem…
4. Ďalej sú tu typy “kamarátov”, ktorí dookola stále ponúkajú, v nádeji, že aby som mal pokoj, tak si s nimi teda ten jeden dám… a potom druhý… a tretí…BOHUŽIAĽ. Pravidla ceze mne neprejdu. Týmto ľuďom moje šediny akosi dodnes neporozumeli. O čo im ide? Dobre vedia, že nepijem (iba naozaj veľmi veľmi zriedka, ale o tom všetci vedia minimálne dva mesiace dopredu), ale just budú vynukávať. A dookola a dookola. Chcem, aby si vedel, že pre mňa sú tieto dristy “jedným uchom-lopúchom dnu a druhým von”, takže zbytočne derieš svoje hlasivky a moje bubienky.
5. Ako poslednú kategóriu tu máme tzv. ksichty. To sú tí, čo hovoria: “Však nemusíš piť, ale hybaj s nami”. Takým odkazujem, že mám kopec rozumnejšej a príjemnejšej roboty, ako vysedávať v kruhu opilcov a pozerať sa, ako sa smejú bez príčiny a robia bordel. Ja som už dosť hluchý aj bez týchto “radostí”. Takže takáto predstava na zabitie “voľného času” ma neláka. Radšej si odbehnem do posilky, prečítam knihu (to je asi niečo nepredstaviteľné v dnešnej dobe, však… ), zadrtím nejakú hru, navarím…
Ak chcete so mnou tráviť čas, vo väčšine prípadov nedbám. Nájdeme spoločnú reč. Ale zašiť sa do krčmy, alebo k niekomu na byt a zabiť pol dňa a pol noci chlastaním, to naozaj už nie je nič pre mňa. Poďme do prírody, do lesa, na lúku, na čistinu, do Tatier, na kúpalisko, do chrámu, opekať, piecť koláče, štrikovať svetre, hrať na gitaru, luštiť maľované krížovky, na hríby, do posilky, do múzea, lyžovať sa, na motokary, jazdiť, murovať, maľovať, nakupovať, len ma, prosím vás na kolená, prestaňte neustále volať chľastať. Dobre viete, že to nemá význam a ušetríte nervy sebe aj mne.
Tým, ktorí pochopili – ďakujem za pochopenie,
tým ostatným už asi nepomôžem.
